8 mýtov o výchove psa ( alebo ako to nerobiť)...
Svet psíčkarov je plný mýtov a predsudkov spájajúcimi sa so starostlivosťou o psa, jeho výchovu, výcvik či stravovanie. Nováčikovia v svete psíčkarov, laici, menej skúsení, ale paradoxne aj dlhoroční kynológovia so zastaranými názormi sú častokrát tvorcami mýtov o tom, ako sa správne starať o psa. Človek neskúsený je ľahko ovplyvniteľný a vo svete googlu je mnohokrát ťažké zorientovať sa. . Mnohé informácie sú nelogického pôvodu,nie sú založené na objektívnych základoch ani na skúsenostiach no napriek tomu sa tradujú z pokolenia na pokolenie. Tieto dezinformácie ovplyvňujú budúcich psíčkarov natoľko, že namiesto zdravého sedliackeho rozumu uvedú do praxe bláboly z netu a z normálneho veselého, vyrovnaného šteniatka sa stane labilný, vystresovaný, problémový pes.
1. Pes nesmie vchádzať prvý do dverí- je to prejav dominancie.
O dominancii sme si už čo- to popísali aj v iných príspevkoch. To či pes vchádza do dverí prvý, druhý alebo posledný je úplne jedno a nemá to absolútne žiaden vplyv na jeho dominanciu. Tak ako všetko, aj to či sa pes tlačí do dverí alebo kultivovane čaká, súvisí len s rešpektm a s tým ako ste ho to naučili. Ak ste ho to nenaučili, je viac ako pravdepodobné že vás vo dverách porazí, vybehne z bránky alebo brány čo může predstavovať značné riziko pre psa aj pre okolie. Toto je jediný dovod prečo je vhodné naučiť psaa čakať aj pri otvorenej bráne alebo dverách- aby neohrozil seba či okolie. . Služobné psy zväčša do dverí vchádzajú prvé ( rozdiel je v tom že do otvorených dverí vchádzajú na povel, nie svojvolne ) a rozhodne vedia kde je ich miesto.
2. Pes nesmie chodiť na prechádzke pred vami
Prechádzka je o tom, aby sa pes prešiel, vyblbol a vyvenčil. Dôležité pri spoločných prechádzkach so psom je, aby na vôdzke neťahal a na voľno aby zvládal stopercentné privolanie. Pes je šelma ( áno, aj pol kilová čivava je šelma, nech to znie akokoľvek komicky) potrebuje ňuchať, objavovať svet a cudzie pachy.
3. Pes si musí jedlo, vodu, pohladenie či prechádzku zaslúžiť.
Táto informácia sa dodnes praktizuje najmä u starších kynológov. Odopierať psovi základné životné potreby a welfare je však podľa môjho skromného názoru istá forma tyranstva a nechať psa vyhladovať len aby na pľaci či pri pachových prácach podával lepší výkon nie štýl s ktorým sa stotožňujem. Dodržiavať však isté pravidlá pri kŕmení je na mieste a pravidlá slušného správania pri jedle sú jedny z prvých vecí, ktoré psov po príchode k nám učíme.
4. Pes nesmie do postele
To, či psa do postele pozvete alebo nie je čisto len a len na vašej pohodlnosti. Nemá to absolútne žiaden vplyv a ,, dominanciu,, či postavenie psa . Keď už sa rozhodnete že svojho chlpáča využijete ako perinu, treba mať na pamäti že tak ako aj pri všetkom aj vo vašom pelechu musí dodržiavať určité pravidlá.
5. Pes musí jesť posledný pretože aj alfa ( vy ) jedinec žerie vo vlčej svorke ako prvý
To, že alfa jedinci žerú vo vlčej svorke ako prví a zožerú najviac je jeden veľký mýtus. Alfa pár sa pri skolení koristi stará o prerozdelenie potravy medzi ostatných členov svorky a zväčša sa najviac nažerú jedinci na pozícii beta, ktorý musia byť najväčší a najťažší- zabezpečujú ochranu svorky pred nepriateľmi.
Na dedinách to dodnes funguje tak, že hospodár nesadne za stôl skôr ako nemá nakŕmené zvery. U nás to funguje podobne. Vybehaný a najedený pes je spokojný pes , ktorý bude spokojne funieť v pelechu zatiaľ čo vy budete jesť. Hladný pes bude s najväčšou pravdepodobnosťou hypnotizovať vás a váš tanier a pokiaľ zistí, že sa mu to vyplatí, začne pri jedle žobrať. Takže je to znova len o vašich časových možnostiach a o tom ako vám to vyhovuje.
6. Šteňa nesmie medzi ľudí či iné psy kým nemá všetky očkovania
Túto informáciu poskytujú neskúsenejším chovateľom najmä veterinári. Jedna vec je vypustiť šteňa do potkanmi a prašivými psami zamorenej dediny či útulku a iné je socializovať ho s mestskými psami na cvičáku či na prechádzke. Možnosť nákazy šteňaťa je minimálna, zato nedostatočná včasná socializácia sa so psom ponesie celý život.
7. Na psa treba tvrdo- najlepšie je pri výcviku vyslovovať povely nepríjemným tónom a nahlas- dáte tým psovi najavo kto je tu pán
Na to, aby ste psovi dali najavo kto je pán nemusíte na psa hulákať či byť k nemu nepríjemný. Pes má vykonávať povely s radosťou, nie za trest, preto je potrebné tomu prispôsobiť tón hlasu. Takisto nie je potrebné povely kričať, pes ma totiž niekoľko stonásobne citlivejší sluch ako človek. Rešpekt si tým nezjednáte, akurát vám pes bude cvičiť zo strachom a neochotou- a najmä vám pri toľkom kriku nebude rozumieť.
8. Nikdy sa neuvádzajte do polohy ktorá je v úrovni psa / nižšej ako pes- stratíte tak svoje alfa postavenie
Váš pes naozaj nerieši či stojíte, čupíte alebo ležíte vedľa neho na dlážke. Je natoľko inteligentný, že aj keď sa s ním maznáte na rovnakej úrovni, stále vie kde je jeho miesto. V určitých situáciách môže byť zaujatie rovnocennej polohy pre psa najväčšou odmenou akú mu môžete pri výcviku dať ( platí to najmä u kontaktnejších jedincov).
Zdravý sedliacky rozum vám zabezpečí pohodové súžitie s vašim psom.