Lacné šteniatka

O množiteľoch sa toho v posednej dobe napísalo veľa. O tom, že psy držia v malých klietkach, častokrát podvyživené, vo vlastných výkaloch. O tom, že zvieratá sú choré, hladné, asociálne. Že svetlo sveta uvidia prvý krát až po tom, čo ich z množiarne niekto vyslobodí. Mnohé to neprežijú, no smrť je pre ne skôr vykúpením. A keď už nevládzu nakrývať a rodiť, sú pohodené niekde za mestom, ako odpad. Cisárske rezy za živa, na ( s prepáčením ) zasratom stole sú bežnou praktikou. Ako viete, že takto neprišlo na svet aj práve vaše rozkošné lacné šteniatko z bazoša? Čo oko nevidí, srdce nebolí? Moje oči to videli. Nechcem vám tu ale podrobne opisovať nechutnosti s akými som sa stretla. Všade je plno fotiek, plno informácii o praktikách množiteľov. Pracujem s problémovými psami. Viete, koľko prípadov problémového správania som zažila vďaka množiteľom? 85% zo všetkých psov, ktorí mi prešli rukami, boli psy bez preukazu pôvodu, ktorých rodičov nikto nevidel..ani podmienky v ktorých žili. Neznalosť genetiky, základov etológie či biológie, katastrofálne podmienky pre život- týmto množitelia produkujú problémových psov. Že psík šťastne behal po záhrade a nebol v pivnici? Že ste videli oboch rodičov? Ako viete že ten pes nebol vonku prvýkrát v živote?! Ako viete že vám množiteľ ukázal práve jeho rodičov? Ak vôbec máte to šťastie dostať sa k množiteľovi...lebo vo väčšine prípadov sa obchod odohráva niekde na pumpe. Aby vaše oči nevideli ten bordel, čo doma schováva. Tie vyrodené suky, ktoré môžu byť matkou vášo šteňaťa. Navoňané lacné šteniatko vám to vyahradí.

 

Uvažujete o kúpe psíka, no nechce sa vám investovať horibilné čiastky. Veď načo aj, so psom na výstavy chodiť nechcete, postačí vám aj pes bez preukazu pôvodu. Mrknete teda na bazoš a ejhľa, vynorí sa vám ponuka krásnych malých šteniatok. Mikro mini čivavy, ultra mini yorkšíri, biely francúzsky buldočkovia s  ( údajne ) modrým génom. Za lacný peniaz.  Ako sa hovorí, no nekúp to.

 

Tento článok nemá haniť alebo degradovať psíkov bez preukazu pôvodu- tí sú samozrejme rovnako dobrí parťáci ako s preukazom. Ja sama mám všetkých bez preukazu pôvdu- z útulkov.V tomto článku sa s vami chcem podeliť o moje skúsenosti z praxe- s akými problémami sa stretávajú majitelia lacných šteniatok kúpených od množiteľa. Pretože genetika a prostredie v ktorom šteňa vyrastá v období imprintingu ovplyvňujú jeho správanie na celý život. A kde je dopyt, bude vždy aj ponuka. Nechcem vás o ničom presviedčať. Predostieram vám len moje skúsenosti. Či budete ďalej zatvárať oči pred utrpením nevinných, alebo začnete šíriť osvetu je len na vás.

 

Prinesiete si domov malé rozkošné šteniatko, z ktorého máte ohromnú radosť. Tá vás však prejde po pár hodinách. Psík nechce papať, zvracia, hnačkuje, môže sa pridružiť aj krv v stolici. Je bez života, unavené, ubolené. Je veľa prípadov kedy sa psík v novom domove nedožil prvého týždňa. Najčastejšími príčinami boli vnútorné parazity, genetická vada ( nakoľko množitelia krížia ako sa im zachce bez základej znalosti genetiky, vznikajú rôzne deformácie, či už vnútroných orgánov alebo vzhľadu ) a nesprávna výživa. Pri pokrčenejších plemenách ( buldoček, šarepj, ale aj čau-čau..) si môžete domov priniesť celkom závažné kožné ochorenia, taký demodex napríklad, ktorého liečba v pokročilom stave je tak nákladná, že si budete trieskať hlavu o stenu, že ste nezainvestovali do kúpy od seriózneho chovateľa. Pravdepodobnosť, že si domov donesiete psíka s dedičným ochorením je vysoká a tá stovečka ktorú uštríte pri kúpe šteniatka vám po rokoch kupovania liekov a návštev veteriny, príde ako veľmi smiešna čiastka. Pretože preukaz pôvodu nie je o chodení na výstavy, mala by to byť záruka zdravého a vyrovnaného jedinca.

 

Rada by som uviedla jeden extrémny prípad ktorý sa stal v nedávnej minulosti- bola odchytená fenka čau-čau v dezolátnom stave. Vďaka príbuzenskej plemenitbe a kríženiu hlava-nehlava, mala iba jeden otvor- nevedela sa vyprázdniť. Fenka prežívala ukrutnú bolesť a ani po prvej operácii sa nevedela sama vykadiť. Vďaka dobrým ľuďom sa jej dostalo pomoci včas a dnes absolvuje rekonvalescenciu. Stojí toto utrpenie za ušetrenú stovku na šteňati? Pretože kde je dopyt, bude aj ponuka.

 

 

Veľká časť lacných šteniatok s ktorými som mala tú česť pracovať sú zlatíčka, u ktorých sa už v skorom šteňacom veku začína prejavovať agresivita. 5mesačná čivava ktorá dokúsala svoju paničku s nasadením rotvajlera, yorkšír, ktorý bol takým pánom domácnosti, že majitelia sa bez kusanca nemohli ani objať, nedajbože ho vyhnať z postele ( do ktorej im s obľubou močil )... ratlík, ktorý sa vešal návštevám na kolená ( zubami ). 
Množitelia ponúkajú obrovské množstvo nevyrovnaných jedincov, môžete si vybrať, aký typ agresora si domov prinesiete. Psy sú psychicky labilné, ale niet sa čomu čudovať. Prečo by nemnožili na suke, ktorá pokúsala každého v dosahu, hlavne že má peknú srsť, oči, nohy, gény a je zaručene po rodičoch s pp.
Čo ma najviac mrzí, že vďaka množiteľom degenerujú aj pôvodne mierumilovné ľudomilné plemená ako labrador či zlatý retriever. V posledných rokoch sa premnožili agresívne labradory a keď už kusne labrador, stojí to za to.

 

 

Opačným prípadom spomínaných terminátorov, ktorí kúšu všetko a všetkých sú psy extrémne bojazlivé. Vo väčšine prípadov za to môže nedostatočný kontakt s človekom v období imprintingu ( do pivnice stačí šteňatám hodiť kus žrádla maximálne raz denne ), prípadne negatívna skúsenosť s človekom. Samozrejme, pokiaľ nie sú vyrovnaní rodičia, ťažko možno očakávať vyrovnané potomstvo. Ale koho to zaujíma, hlavne že suka rodí a pes nakrýva. So psíkmi extrémne bojazlivými sa laikovi ťažko pracuje a vo väčšine prípadov sám nápravu nezlvádne. Takéto psíky nereagujú na pamlsky, na chlácholenie a viacmenej ani na majiteľa. Keď sa boja, tak sa boja, bubáci sú predsa všade naokolo. Neprajem vám vidieť psov čerstvo vytiahnutých z množiarne. Ja som ich videla stovky. Nečudo, že ich potomstvo je vo veľkej miere problémové.

 

Sú psíky ktoré sa tak boja, že kúšu všetkých v okruhu 20 metrov. Pre istotu. Ak tento problém včas nepodchytíte, zavárate si na celkom slušný prúser. A je jedno či je to malý alebo veľký pes. Škaredo pohrýzť vedia obaja.

 

 

Buldočkovia sú kategória sama o sebe. Sú to rozkošné, ukrochkané, pokrčené stvorenia. Kto by im odolal. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, aká musí byť kvalita ich života?
Mali sme u nás niekoľko buldočkov. Všetky mali problém s dýchaním, vďaka ,,odbornému kríženiu,, a čoraz viac sploštenému nosu, v lete s nimi bolo nemožné ísť na dlhšiu prechádzku, hoci aj do lesa, pretože po 50-tich metroch jednoducho zaľahli a funeli. Väčšina z nich mala veľké problémy s imunitou ( až 95% ): alergie- potravinové, na roztoče, kožné plesne, demodex...
Rada by som dala do pozornosti jednu nemenovanú pani množiteľku z Dunajskej stredy, ktorá predáva ,,exkluzívne šteniatka francúzskych buldočkov rôznych farieb s MODRÝM GÉNOM ,, za nehorázne čiastky 500-3000eur ( okrem buldočkov frčia aj jazvečíky ). Podotýkam BEZ PREUKAZU pôvodu. Aký hlupák sa dá nachytať? Zárobková činnosť je to parádna, no cena ani zďaleka nezodpovedá kvalite ( za tú cenu máte malú svorku buldočkov s preukazom pôvodu ) .

 

 

Ratlíci, čivavy, yorkšíri. Obľúbená mini verzia, ktorá v skutočnosti mini nie je -ale dobre sa predáva. Podľa oficiálnych štandardov daných plemien existuje len jedna veľkosť. Ako sa teda dosahujú zdrobnelé verzie? Nedostatočnou výživou, stiesnenými priestormi...  Ak vám zo sľubovaného mini šteniatka vyrastie veľkosťou štandardný psík, je to ten lepší prípad. Oveľa viac prípadov však bolo, keď z mini čivavy vyrástol 10kilový /15kilový, ale pokojne aj 20kilový obrík. Pretože bez preukazu pôvodu máte istého kríženca.

 

 

Šteniatka z množiarne zvyknú byť špinďúri. Netvrdím že je to tak vždy, ale vo väčšine prípadov majú problém naučiť sa hygiene, ak ju vôbec niekedy zvládnu. Je to hlavne z toho dôvodu že keď sa šteňa narodí v neporiadku, čas trávi vo vlastných výkaloch a jeho mama takisto po ňom neupratuje, nemá mať odkial základy čistoty. Za normálnych okolností každá mamina po svojich šteniatkach upratuje ( zbiera hovienka, vylizuje ich ) hneď po narodení.

 

 

Dedičných ochorení je mnoho. Ako u ľudí, tak aj u psov. V registrovaných chovoch by malo byť zdravie kontrolované rôznymi prísnymi vyšetreniami. Seriózni chovetalia si dávajú záležať na tom, aby produkovali zdravé potomstvo. Množitelom je to jedno, hlavne že sú peniažky. Častokrát množia na šteňatách ( pretože fenu dávajú nakrývať pri prvom háraní ). Šteňatá sa rodia hluché, občas slepé, s dyspláziou bedrových kĺbov, s kardiovaskulárnymi ochoreniami,s nedovyvíjanými vnútornými orgánmi, trojnohé, dvojnohé, bez análneho otvoru, kryptorchidi.. Tie čo sú úplne,,nepoužiteľné,, dostanú sekerou do hlavy, ako to s obľubou robil istý pán množiteľ z Topoľčian, a vec je vybavená.Naozaj chcete toto podporovať?
Rada by som ešte spomenula welfare. Príde vám normálne mať zavretých huskáčov v kennelkách 24 hodín 7 dní v týždni a vyťahovať ich len na krytie? Pani množiteľka žijúca aktuálne v Bratislave  s tým má bohaté skúsenosti. A to bola zamestnaná v nemenovanom útulku. Aj keď o tom všetci vedeli...aj keď robia kampane proti množiteľom... Ale to už je o inom.

 

Na záver by som chcela opäť zdôrazniť, že tento článok nie je zameraný proti psíkom bez preukazu pôvodu. Je zameraný proti množiteľom. Lebo likvidujú plemená, psov držia v katastrofálnych podmienkach, mnohokrát ich vlastným ziskuchtivým vyčíňaním zabijú. Tvrdenie, že každá suka musí mať minimálne raz v živote šteňatá je mýtus. Útulky sú preplnené, stovky psov denne umiera na uliciach. Aj vďaka množiteľom. Aj vďaka tomu že ich ľudia podporujú kúpou lacného šteniatka.