Posteľový pes, rozmaznaný pes?
Využitie psov sa od pradávna rôzni, či už podľa plemien, pováh či oblastí v ktorých sa psy nachádzajú. V rozvinutých krajinách plnia psy dôležitú spoločenskú funkciu, pomáhajú nevidomým, zachraňujú ľudí, sprevádzajú epileptikov, plnia úlohu ochrancu majetku. Sú však čoraz populárnejšími spoločníkmi a ľudia začali psov brať ako členov rodiny. Nech však milujete svojho psa akokoľvek, treba myslieť na to že je to pes- šelma, ktorá má svoje potreby a určité vzorce správania sa. Veci, ktoré sú pre psa prirodzené nie sú vždy oku lahodiace ( napríklad lízanie zadku ) a ľudia ich psom odopierajú- tým potláčajú ich prirodzenosť.
Kabelkový yorkšír- zabijak potkanov s mašľou na krku
Yorkšírsky teriér je jedno z najobľúbenejších psích plemien v meste. Je kompaktnej veľkosti akurát do bytu a do kabelky, veľa toho nezje a hlavne- nepĺzne, nakoľko má namiesto srsti vlasy. Takmer dokonalý pes. Málokto z budúcich majiteľov si však uvedomuje, že nasadiť mu mašľu pre jeho spokojný život nestačí. Yorkšír je lovec a jeho pôvodným využitím bolo lovenie potkanov. Tento zámer sa odzrkadlil aj na jeho povahe- je nebojácny, ostražitý a väčšinou býva pre provokačné štekanie na všetko ,čo je väčšie ako on postrachom sídliska. Nie je to ani tak preto že by bol zakomplexovaný. Chyba je ako vždy v ľuďoch- mali sme u nás yorka, ktorý nebol z najlepších podmienok a napriek tomu sa z neho stal vyrovnaný pes. Žil medzi našimi veľkými obludami, takže ani vonku mu stret s inými psami nerobil problém. Nebál sa ničoho, od našich psov sa naučil vysporiadať sa aj nepríjemnejšími vecami. Darovala som ho však babke a čuduj sa svete, je z neho rovnako rozmaznaný uštekaný pes, ako z väčšiny drobných psíkov- a to len preto, že mu nikto nepovedal, čo robiť, nikto ho neusmernil ( a tým nemyslím bezhlavé vykrikovanie povelu fuj ). Problém je, že si majiteľ neuvedomuje, že štekanie a hryzenie náhodných okoloidúcich skutočne nie je rozkošné ale je to celkom vážny prúser. Lebo keby to spravil nasraný rotvajler, človeka by zožral aj s botami a boli by toho plné média .
Tomi po príchode k nám so vzhľadom použitej metly a smrťou v očiach
Pes je šelma, nie dieťa
Poľudšťovanie a prehnané rozmaznávanie sa netýka len malých psíkov, ale aj psov ktorí majú precitlivených majiteľov. Ak máte psíka z útulku, týraného , či nejakým spôsobom hendikepovaného psíka , najhoršie čo môžete pre neho urobiť je ľutovať ho a rozmaznávať len preto, že kedysi dávno mu niekto robil zle. To, že je na svete plno egocentrických zakomplexovaných blbov je neospravedlniteľné, no pes žije tu a teraz ( aj napriek tomu že niektoré reakcie ako strach z náprahu po zlom zaobchádzaní môžu zotrvať pretože sa z nich stal reflex ,nakoľko sa podnet dlhodobo a intenzívne opakoval ) a preto nie je úplne v poriadku ľutovať ho za niečo čo bolo, pre neho , kedysi dávno- vašu ľútosť si s nesprávnym zaobchádzaním u bývalého majiteľa v hlavičke nedá dohromady a skôr ho rozhodí ako mu pomôže. Ľútosťou sa dáva psovi najavo, že má dôvod byť zo sveta vyhúkaný, prípadne sa správať tak ako sa správa- placho/agresívne. Pokiaľ je pes vyrovnaný, vďaka prehnanej ľútosti alebo precitlivenosti majiteľa sa z neho vo väčšine prípadov stane nevyrovnaný hysterik alebo začne reagovať na svojho hysterického pána agresívne . Každý pes by mal mať svojho majiteľa ako vzor- teda ak chcete vyrovnaného suverénneho psa, musíte sa sami stať vyrovnaný. To platí aj pri problémovejších situáciách ako sú drobné medzipsie sídliskové ruvačky.
Pes sa rodí ako nepopísaný list, veľkú časť jeho správania ovplyvňuje práve človek. Nie nadarmo sa hovorí, aký pán, taký pes.
Posteľový pes, rozmaznaný pes
Pes v posteli, hry so psom, očný kontakt, pamlsky, kto ide prvý do dverí... dominancia a rozmaznanosť. To je kapitola sama o sebe. Málokto si chce priznať, že má doma rozmaznaného psa, tak to zvaľuje na dominanciu. Može za jeho agresívne správanie to, že spáva v posteli?
Akonáhle naučíte psa chodiť do postele, stane sa z neho vodca svorky, tvrdý dominátor a agresor, ktorý vás časom zožerie. Pes nesmie do postele, nesmie prvý do dverí, nesmie sa vám pozerať do očí a už vôbec nesmie jesť ako prvý ( viac nezmyslov v článku Dominantný pes ). Také sú tvrdenia mnohých skúsených cvičiteľov. Pravda je však niekde celkom inde. To, že sa pes tlačí k vám do postele nesvedčí o tom, že je rozmaznaný alebo dominantný, ale o tom, že svorka, psia rodina, spáva spolu na jednej kope. Tak to bolo celé roky od čias, keď bol pes ešte vlkom.Preto je pre neho prirodzené ukladať sa na spánok k svojmu kamošovi, pánovi, k človeku ktorý mu je blízky. To, či psovi dovolíte spať v posteli alebo nie je len na vás, nijak to neovplyvní to, či budete mať doma agresívneho magora alebo pohodového psa. Keď mu však raz niečo zakážete, svoj zákaz neporušujte za žiadnych okolností, pes by mal z toho zmätok. Naše psy takisto môžu ísť do postele, keď ich tam zavoláme. Musia však rešpektovať nami nastavené pravidlá ( nikto nikoho neutláča, nezazerá, nevrčí... drobnosti ...)a aj to, keď ich z postele pošleme preč- dôvera a rešpekt musia byť vždy v rovnováhe.
Buffy, zanedbaná fenka si užíva posteľ
Rozmaznávanie je o tom, či vás pes rešpektuje alebo si z vás robí srandu. O tom, či ste dôsledný, vyrovnaný a zrozumiteľný. O tom či máte pevne nastavené pravidlá, ktoré pes potrebuje. Milujte svojho psa, ale nepokazte ho svojou láskou. Necpite sa mu do zadku, neprosíkajte ho, keď od neho niečo chcete. Pes nie je človek. Má inak nastavené priority, vnímanie, svet... Preto je to od rozmaznanosti len krôčik k agresii. Posteľ, dvere, ani iný nábytok s tým však nemajú nič spoločné.
